Kovolejárstvo je snáď najstarší spôsob opracovania kovu. Nálezy (zrnká medi a taviace tégliky) na slovenskom území dokazujú, že už 4100 rokov pred Kristom tunajší ľudia zhotovovali šperky a predmety dennej potreby odlievaním kovu.
Zvon je samozvučný bicí hudobný nástroj kalichovitého tvaru. Je vyrobený zo zliatiny medi a cínu v pomere 78-80/20-22, čo je zvonovina. Cín dodáva medi nielen tvrdosť, ale aj zvučnosť. Zvon má dve hlavné časti: telo zvona a srdce, ktoré búcha do venca, a tak sa zvon rozozvučí.
Najstarší nájdený čínsky kovový zvon má viac ako 4 000 rokov. Cirkev začína používať zvony v 9. storočí, ale ozajstný rozmach nastáva až 13., 14. a najmä v 15 storočí. Najznámejšími strediskami zvonolejárov na Slovensku boli Košice a Spišská Nová Ves.
Najväčší zvon sveta je Car-kolokol, má hmotnosť 216 000 kg, priemer 6,6 m, ale nikdy nezvonil. Pri hasení požiaru došlo ku prudkému ochadeniu zvona a ten praskol.
Popri výrobe zvonov, ktoré boli prevažne umiestňované v kostoloch, sa rozvíjalo aj zvonkárstvo, teda zhotovovanie menších zvonov – zvončekov. Slúžili ku rôznym účelom, v Číne ako hudobný nástroj, na farmách zvolávali ľudí z polí a podobne. Mária Terézia vydala nariadenie na stavbu zvoničky v každej usadlosti ako ohlasovňu požiaru.
Najstarším spôsobom výroby bronzového zvončeka je metóda vytaviteľného modelu. Pochádza z Číny a základom je výroba modelu z vosku, ktorý sa zabalí do hliny. Tá sa následne vypáli, keď sa vytaví aj voskový model. Vo vypálenej hline vznikne dutina, do ktorej sa naleje tekutý bronz. Po vychladnutí sa hlinená forma rozbije a získa sa hrubý odliatok zvončeka, ktorý sa opracuje, brúsením, pílnikovaním, leštením, jedným slovom cizelovaním. V dnešnej dobe sa používa na obalenie voskového modelu keramický materiál, z ktorej vznikne škrupina, preto sa aj táto metóda niekedy nazýva škrupinová alebo odlievanie do škrupiny. Na vytvorenie formy sa môže použiť aj sadra, ktorá je vhodnejšia pre menšie modely, napríklad šperky.
V Európe tradičným spôsobom odlievania sa označuje odlievanie do pieskovej formy. Základom zlievárenskej formovacej hmoty je kremičitý piesok viazaný prevažne bentonitom (druh ílu) alebo olejom. Dutinu v pieskovej forme, ktorá je najčastejšie dvojdielna, vytvorí model, okolo ktorého je upechovaná formovacia hmota. Forma sa rozoberie, odstráni sa model, vytvorí sa vtoková sústava a forma po zložení je pripravená na odlievanie.
Zostavené z verejne dostupných zdrojov.